77

Challenge Šamorín – vízia, ktorá sa stala skutočnosťou

Challenge Šamorín napísal svoju prvú kapitolu do histórie svetového triatlonu. Magické číslo 333 okrem iného vyjadruje aj počet tých, ktorí podujatiu prejavili dôveru a sympatie svojou prihláškou. Do slova „sympatie“ ukrývame niekoľko interpretačných vrstiev a tí, ktorí domácu triatlonovú scénu bližšie sledujú už asi tušia, kam smerujeme..

Československo zachvátil boj o pomyselnú prestíž. Posledné dva-tri roky sa niekoľko pretekov netajilo úsilím o nalákanie niektorej zo svetových sérií – Challenge alebo Ironman – a možnosť postaviť si ich stany na svojom dvorku. Hoci niektoré silné reči síce boli a vždy budú len v rovine fantastických predstáv, domáca scéna sa triasla napätím, pretože bolo cítiť, že niečo sa chystá. Keď TO však zrazu prišlo, nekonal sa žiaden ohňostroj emócií a triatlonová obec naprieč Slovenskom a Českom ostala utopená v rozpakoch. Ľudia lační po pikantnostiach nemali na čom utíšiť svoj hlad, pretože všade bolo ticho. Nikto nič nevedel, náznaky však dávali možnosť vykresliť si veľký príbeh padlých hrdinov. Aj preto určitá komunita v snahe bojovať za dobrú vec bojkotovala Challenge Šamorín.

Nie, ani my neskĺzneme do bulváru a neukážeme prstom na vinníka. A nie preto, že jeden prst by nám nestačil. Naším článkom sa chceme vrátiť k jednému vynikajúcemu podujatiu, ktoré dostali na starosť noví ľudia a možno práve vďaka tomu priniesli nový vietor na domácu staro-novú triatlonovú scénu. A tí, ktorí v Šamoríne boli, prípadne si pozorne pozrú fotky z podujatia vedia, že podsúvaná vojnová sekera bola zakopaná..

Pre tých, ktorí chcú o Challenge Šamorín vedieť viac, máme nachystané dva rozhovory a rozsiahlu fotogalériu. Počas pretekov sme si nemohli nechať ujsť príležitosť pozhovárať sa s hlavou (CEO) Challenge Family, Zibim Szlufcikom, mrzí nás však, že Vám v rozhovore nedokážeme sprostredkovať jeho šarm, charizmu a ani neuvidíte jeho žiariace oči plné pozitivizmu, radosti zo života a lásky k triatlonu.

Pre materiál k druhému rozhovoru sme sa do Šamorína vrátili pár dní po pretekoch, aby sme nerušene mohli nahliadnuť do kuchyne, v ktorej sa kuchtil tohtoročný triatlon. Sprievodkyňu nám robila Kristína Czuczová, usmievavá sympatická členka slovenského organizačného tímu, ktorú triatlon úplne dostal a je vidieť, že robí prácu, ktorú miluje. Aj preto veríme, že Challenge Šamorín má skvelé vyhliadky do budúcna..

Zibi

Pre domácu triatlonovú scénu je história Challengu Šamorín spojená s pretekmi Slovakman 113, ktoré boli dlhé roky organizované približne 150km severovýchodne od Šamorína a minulý rok sa presťahovali na pôdu terajšieho x-bionic sphere. Aká je ale pre Vás história Challengu Šamorín.

Oveľa dôležitejšie ako história je pre nás v Challenge Family vízia. To, kam sa preteky chcú dostať v horizonte, povedzme dvoch až piatich rokov. Bez vízie budúcnosti totiž nemôžete napredovať. Úprimne, ja ani neviem, že Challenge Šamorín vyšiel z nejakých iných pretekov. Samozrejme, nie je na škodu veci, keď majú preteky za sebou nejakú históriu, nechcem, aby to znelo, že pohŕdame minulosťou. To vôbec nie! V prípade Šamorína to však bola jednoznačne vízia Mária Hoffmanna, ktorý vybudoval neuveriteľný rezort a nás toto miesto neskutočne ohúrilo.

Ako dlho trvalo triatlonu v Šamoríne, aby prešiel z „prihláškovej“ fázy  ku zdarnému koncu s názvom Challenge Šamorín?

Celý proces zväčša trvá 9 mesiacov až rok a pol – dva roky. Máme preteky, s ktorými spolupracujeme dva roky, kým sa nám podarí dotiahnuť veci do konca. V prípade Šamorínu mám pocit, že to trvalo rok a pár mesiacov.

Hmm, to je pomerne rýchly proces.

Áno, v podstate áno. Ale je to obdobie, v ktorom toho stihneme celkom dosť. Celý proces začína zhodnocovaním prihlášky, ktorú nám žiadatelia o zaradenie do série pošlú, nasledujú osobné stretnutia s majiteľmi, preberáme spolu aké sú ich ciele, aké sú tie naše a či sa stretávajú a potom môžeme začať s budovaním biznis plánu, finančného plánu, dohodneme sa, čo chceme dosiahnuť, stanovíme si určité medzikroky, pretože vieme, že každé nové preteky potrebujú približne dva až štyri roky, aby „vyrástli“ a boli schopné predviesť svetový triatlon. Šamorín však má výhodu konania The Championship budúci rok, čo ho raketovo nakopne dopredu.

Ako sa Vám tu (zatiaľ) páči?

Je tu nádherne. X-bionic sphere je najlepším tréningovým rezortom na svete.

Naozaj?

Áno, videl som veľa, skutočne veľa športových rezortov, olympijských prípravných centier v Austrálii, Amerike, Nemecku, ale toto je jednoducho úplne iný level.

To sa dobre počúva. Viete, my Slováci sme veľkí národovci, takže to celkom dobre hladí naše ego. (smiech)

Áno, ľudia na Slovensku by mali byť naozaj veľmi hrdí. To, čo tu Mário vytvoril je celosvetový unikát a vo veľmi krátkom čase tu budú chodiť trénovať celé národné a olympijské tímy. Aj to, že práve tu sa uskutočnia naše prvé The Championship hovorí jasnou rečou.

Určite ste pred Challenge Šamorín mali nejaké očakávania. Ako to vidíte teraz počas pretekov – čakali ste viac, naplnili sa alebo Vás niečo prekvapilo?

Určite sa naplnili moje očakávania, zároveň musím ale podotknúť, že moje očakávania boli veľmi vysoké. Slovenský organizátorsky tím má veľké skúseností v organizovaní rôznych podujatí, my v Challenge Family zase máme bohaté skúsenosti s organizovaním triatlonových podujatí, takže sme spolupracovali, aby sme priniesli skvelé preteky a výborný zážitok. A musím povedať, že s výsledkom som veľmi spokojný. Pôjdem domov šťastný, pretože včera to bolo perfektné, mali sme tu preteky na šprint a olympijských objemoch, bolo tu veľa domácich… Chceme tu zanechať odkaz, chceme zapojiť ľudí na okolí – neprišli sme tu, aby sme si naplnili vrecká a vyťažili všetko čo sa dá. Chceme tu zanechať odkaz, vybudovať históriu, chceme pracovať so športovými klubmi, zapojiť lokálne obyvateľstvo, namotivovať ich k aktívnemu životnému štýlu a samozrejme, priviesť ich k triatlonu.

IMG_5931

To je vlastne vidieť aj v Rothe. Nils Frommhold, mladý pretekár, ktorý sa zaradil medzi najužšiu svetovú špičku dlhého triatlonu pochádza z Hilposteinu, mestečka kde je legendárny Solar Berg na trati pretekov Challenge Roth. Možno aj tu za rohom v Kvetoslavove vyrastá niekto, kto sa za desať-pätnásť rokov stane špičkovým triatlonistom.

Presne tak. A myslím, že k tomu poskytujeme slušnú platformu – od detských podujatí cez šprint a olympijský triatlon až po stredný objem. To je naša stratégia. Viete, sme Challenge Family, a „Rodina“ nie je len snaha o atraktívny marketing. Je to naša filozofia.

Už ste spomínali, že Challenge Šamorín naplnil Vaše očakávania, nám sa však zdá, že tu trochu chýba sú diváci.

Hmm, ono je trochu problém, že rezort má veľkú rozlohu – na tej ploche milión metrov štvorcových sa toho veľa stratí. Napríklad, včera sme tu mali niekoľko tisíc ľudí.

Vážne?

Áno, si vezmite, že len počas leteckej šou bola tribúna s kapacitou 1500 miest kompletne plná. A keď som potom šiel do hotela, všade bolo plno ľudí.

Takže veľká rozloha rezortu je tak trochu výhoda a nevýhoda zároveň.

Áno, ak chcete mať veľa ľudí koncentrovaných na jednom mieste, pri terajšom počte návštevníkov to je trochu problém. Na druhej strane, nič sa nedeje, treba tomu dať trochu čas. Triatlon je na Slovensku stále mladý šport. Pre porovnanie, spomínali ste Roth; treba si uvedomiť, že to je 37 rokov histórie. Nemôžete teda očakávať, že sa niečo stane zo dňa na deň.

Áno, ono ľudia u nás sú často skôr naštvaní, že im niekto zasahuje do ich stereotypu.

To je pochopiteľné, keď na to nie sú zvyknutí. Ale dajte týmto pretekom dva-tri roky a uvidíte. Triatlon je atraktívny šport, triatlonistu sú zdraví, dobre vyzerajúci ľudia – všetko toto začne na ľudí vplývať. Nehovoriac o tom, že do regiónu začnú prúdiť športovci zo zahraničia na štyri, päť, šesť dní, takže tu budú zanechávať aj ekonomický vplyv. Je prirodzené, že to domáci zatiaľ nevidia, pretože to nepoznajú. Ale všetko má svoj čas a treba byť trpezlivý.

Ako vidíte expanziu Challengu v najbližšom období? Čo Česká republika – chystáte nejaké ďalšie prekvapenie? Napríklad v Prahe?

V súčasnosti máme viac ako 300 žiadostí o zaradenie do seriálu Challenge Family a rozbehnutých niekoľko jednaní. Jednoznačne, Praha je nádherné mesto a ja by som bol nesmierne šťastný, keby mohla hostiť „naše“ preteky. Ale ako som už spomínal, musíme prejsť celým procesom od prihlášky až po jednotlivé medzikroky. Česká republika si zaslúži dobré medzinárodné preteky a ja dúfam, že veľmi skoro budeme mať preteky aj na jej území. 

Challenge Family je medzinárodná séria pôsobiaca v 38 krajinách so 47 triatlonovými pretekmi po celom svete na objemoch stredného a dlhého triatlonu. Všetky z nich sú kvalifikačné pre The Championship, Majstrovstvá sveta na objeme stredného triatlonu. Tento nový formát bude mať svoju premiéru budúci rok práve v Šamoríne, 9. júna (června). Ideou Challengu je pritiahnuť na štart absolútnu svetovú špičku naprieč všetkými triatlonovými odvetviami. Preto na štart dostanú pozvánku aj Top 5 olympionikov, Top 5 ITU šampiónov a najlepší zo seriálu majstrovstiev sveta, plus najlepší v cieli Majstrovstiev sveta Ironmana 70.3.

Amatérski pretekári vo vekových kategóriach, tzv. Age group, sa na akomkoľvek podujatí Challengu môžu kvalifikovať umiestnením medzi prvými šiestimi pretekármi svojej kategórie. Výnimkou bol akurát Challenge Šamorín, ktorý v každej kategórii ponúkal dvojnásobok, teda 12 kvalifikačných miest.

Na The Championship je už registrovaných 52 profesionálnych triatlonistov a sú to veľké mená. Predpokladaný limit podujatia je 1200 pretekárov celkovo. 

 

Kristína_CH

Do cieľa nedeľných pretekov dorazilo 287 pretekárov. Čo pre Vás znamená toto číslo? Určite ste mali nejaké očakávania, zároveň to ale pre Vás bol prvý ročník…

Myslím, že naše očakávania boli naplnené. Ako ste sami spomenuli, bol to pre nás prvý ročník, takže sme nemali nejaké extrémne predstavy. Náš pohľad na vec bol taký, že každý jeden triatlonista, ktorý sa rozhodne zúčastniť sa našich pretekov, hoci nevie, do čoho ide, je pre nás úspech. Tešili sme sa teda nielen každému zahraničnému, ale aj domácemu pretekárovi, ktorý nám pribudol na štartovnej listine.

Ako vznikala cenová politika? Na začiatku, keď vyšla informácia o Challenge na Slovensku, vo všeobecnosti boli obavy z premrštených cien. Nakoniec však bolo príjemným prekvapením, že pri registrácii v tom najskoršom termíne bola výška štartovného akceptovateľná vzhľadom k cenám iných polovičným triatlonom u nás.

Na začiatku sme si spravili malý prieskum domáceho trhu, aby sme si vytvorili predstavu o výške štartovného u nás a snažili sme sa svojimi cenami prispôsobiť domácemu trhu. V prvom rade sme nechceli nepríjemne zaskočiť našich pretekárov, aby si nepovedali: „Noo, prišla zahraničná značka..“ a hneď aby si spravila na Slovensku zlé meno. Challenge sa snaží aj inde vo svete prispôsobovať svoje ceny domácemu trhu. Samozrejme, treba počítať s trochu vyššou cenou, pretože Challenge ponúka aj vyšší štandard, čo si dúfam pretekári v nedeľu všimli a pevne verím, že neľutovali svoju účasť. Domácim pretekárom sme sa však snažili vyjsť ešte viac v ústrety tým, že sme ponúkli 10-percentnú zľavu na štartovnom pre všetkých registrovaných v Slovenskej triatlonovej únii alebo v Českej triatlonovej asociácii, čím sme chceli vyslať správu: „Ste tu doma, máme pre Vás výhody.“

A ste spokojní s účasťou domácich pretekárov?

Áno, určite, ale dúfame, že budúci rok bude ešte vyššia.

No, ono budúci rok to nebude zase až tak jednoduché tým, že to budú Majstrovstvá sveta, na ktoré sa budú musieť pretekári kvalifikovať. Skôr to vyzerá tak, že tí, čo sa nekvalifikovali v Šamoríne to budú mať vo svete ťažšie, takže tá domáca účasť už asi až tak veľmi neporastie.

Tak, Challenge organizuje preteky aj v okolitých krajinách – Poľsko, Rakúsko, Nemecko. Nie sú to zase až tak obrovské vzdialenosti, tak verím tomu, že keď niekto bude veľmi chcieť, spestrí si svoju sezónu ďalšími pretekmi zo série.

Skôr ide o tú výkonnosť (smiech). Predsa len, slot bude na rozdiel od Šamorína iba pre prvých šiestich a vo svete je aj tá konkurencia väčšia.

Áno, je pravda, že sú to The Championship – majstrovstvá sveta, tak by to mal byť výber toho najlepšieho. Snáď to teda pre našich triatlonistov bude motivácia k tréningu (úsmev). My sme však veľmi radi, že sme dostali možnosť organizovať The Championship a dúfame, že tým zdvihne povedomie o triatlone na Slovensku. Ale nemôžeme ulahodiť všetkým. Chceli by sme však znova zorganizovať aj sprievodné podujatia – šprint a olympijský triatlon, čo by bola možnosť zapretekať si aj pre tých, ktorým sa nepodarí kvalifikovať sa do hlavných pretekov.

Uvažovali ste do budúcna aj nad dlhým variantom?

Premýšľali, ale zatiaľ ostaneme len pri halfe. Na Slovensku je stále problém s uzávierkami a reakcie niektorých ľudí neboli v tomto smere pozitívne. Musíme si zaklepať, ale zatiaľ jediné negatívne ohlasy, ktoré sme dostali boli práve kvôli uzávierkam. Hoci sme ich riešili pol roka dopredu so skúsenou firmou, ktorá uzatvára trate napríklad pre ČSOB maratón – vysvetlili nám celý postup, upozornili nás na to ako informovať všetky zúčastnené strany… takže sme všetko odklonili, mali sme vyriešené obchádzkové trasy a napriek tomu sme mali pár veľmi nepríjemných reakcií od ľudí, ktorí jednoducho nechápu, že sa to robí pre bezpečnosť pretekárov a že to nebolo kvôli tomu, aby sme ich nejakým spôsobom chceli obmedziť. Snažili sme sa, aby všetci boli spokojní, ale hold, každému človek nevyhovie.. takže, aby som sa vrátila k pôvodnej otázke, neviem si momentálne predstaviť, že by sme mali spraviť uzávierku na 180-tich kilometroch cyklistiky.

IMG_5600

Áno, ľudia u nás nie sú na takéto veci bohužiaľ zvyknutí. Ale máme spätnú väzbu od jednej pretekárky, že atmosféra na cyklistike bola super, vravela, že niekde na trati bol funklub, ktorý vyzeral akoby ste tam vyslali klub dôchodcov a že to bolo perfektné. Nikto z nás jej teda moc neveril, vnesiete do toho trochu svetla?

Áno, je to pravda. (úsmev) Oslovili sme Klub dôchodcov tu v Šamoríne, ktorých musím vychváliť do nebies, pretože boli úplne perfektní a pretekári nám potvrdili, že ich povzbudzovanie im vlievalo poriadne veľa energie. Mali sme ich aj tu v x-bionic hoteli na brífingu, kde sme im porozprávali, čo to je ten Challenge, čo je to triatlon a aké sú jednotlivé disciplíny. Všetko sme im teda vysvetlili a oni boli úplne nadšení. Ráno v deň pretekov tu boli už o siedmej, doviezol ich autobus, všetci si dali naše tričká, dostali rapkáče.. Niektorí boli na občerstvovačkách, niektorí boli len tak na trati a fandili, fandili, jednoducho celý deň na nohách a prvé čo sa spýtali, keď skončil náročný víkend bolo: „Kedy to bude zas? My chceme zase povzbudzovať!“

Tak to je paráda. Už sa nemôžu dočkať ďalšieho ročníka.

Presne tak.

Keď sme sa bavili so Zibim, spomínal, že pri zhodnocovaní prihlášky pretekov je pre nich najdôležitejšia vízia. Ak to nie je tajomstvo, vedeli by ste teda formulovať Vašu víziu, povedať, čo Challenge teda nakoniec presvedčilo, aby prišiel na Slovensko?

Hmm, dobrá otázka. Myslím si, že ich najviac presvedčil tento náš komplex, ktorý je asi jedinečný vo svete. Aj teraz, keď sme sa bavili s profíkmi, ktorí u nás pretekali, tak sa zhodli v tom, že mať všetko na jednom mieste je svetový unikát, pritom majú precestovaný celý svet, tak asi na tom niečo bude.

Tiež je však pravda, že predtým ako k nám prišiel Challenge Family, ani sme veľmi nemali špecificky triatlonovú víziu, ale oni nás upozornili na to, že veď toto je raj pre triatlonistov. A je to pravda – keď si to tak vezmete, kde inde máte depo a štart plávania pár metrov od postele? Z izby vyjdete ráno v neopréne a ste tam (smiech). Zároveň máte na jednom mieste všetko, čo potrebujete na tréning aj na regeneráciu. Ale myslím, že až Challenge nám predstavil túto víziu – že triatlon a Challenge Family je naša budúcnosť.

Keď už sme nadškrtli vybavenosť rezortu, na budúcoročné Majstrovstvá sveta sa má postaviť 1200 pretekárov. Všetci sa asi nebudú ubytovávať v rezorte, ale vedeli by ste percentuálne odhadnúť, koľko pretekárov by ste boli schopní ubytovať?

U nás máme k dispozícii 1150 lôžok, takže drvivú väčšinu by sme boli schopní ubytovať. Sme na to pripravení a už teraz premýšľame nad ďalšími možnosťami ubytovania, pretože o pár dní u nás budeme mať Majstrovstvá sveta vo vytrvalostnom jazdení a po pár dňoch ako táto správa obletela svet bol náš x-bionic hotel kompletne vybookovaný.

Tak to je celkom silné. Uvažovali ste nad tým, že niečo ešte dostaviate?

To Vám neviem povedať, to je skôr otázka na autora myšlienky x-bionic sphere. Ale my sa nesnažíme zničiť našu konkurenciu – hneď uchádzačov odkážeme na všetky hotely v Šamoríne. Dosť často sa však ľudia ubytovávajú v Bratislave, čo je to v podstate hneď za rohom. No a tento rok boli na pretekoch myslím dve rodiny, ktoré tu mali odstavené karavany. Do budúcna by sme chceli viac propagovať, že je aj takáto možnosť, pretože s koničkármi sme na to zvyknutí. Tí tu prídu na obytných kamiónoch s koňmi – vzadu za dostihovou dráhou je priestor na odstavenie a je tam aj prípojka na elektrinu a vodu. Navyše, dá sa tam aj stanovať. Tiež uvažujeme nad tým, že počas budúcoročných The Championship, by tu kotvili veľké výletné lode, z ktorých každá dokáže ubytovať aj sto ľudí.

To znie zaujímavo.

Áno, pre nich by bol hlavne zaujímavý pohľad na štart plávania – ako na dlani (smiech).

IMG_6155

Keď ste spomínali, že triatlon bol pre Vás novinkou, cítili ste pri organizácii, že by sa prelínal s inými športovými odvetviami, v ktorých ste doma a môžete z nich využiť nejaké poznatky alebo to bolo tak náročné, že to bol úplne krok do neznáma?

Náročné to bolo určite, pretože nikto z nášho tímu nemal triatlonovú minulosť. Aj preto sme si prizvali zopár triatlonistov, ktorí nám pomáhali ako externí konzultanti a vo veľkej miere sme využívali pomoc od Challenge Family, ktorí nám boli ochotní vždy podať pomocnú ruku, ako napríklad keď sa stavalo depo, tak prišiel syn pána Szlufcika a so mnou tu do pol jednej v noci lepil nálepky (úsmev).

Challenge nám bol nápomocný už od samého začiatku. Napríklad, pri niekoľkých príležitostiach nám prišiel pomôcť Andreas Klingler (jeden z Race Directorov, ktorý organizuje Challenge Walchsee-Kaiserwinkl).

Ale aj my v rámci nášho tímu sme sa snažili čo najviac vzdelávať, šli sme na rôzne Challenge preteky, boli sme v Rothe, kolegynky boli na Challenge Fuerteventura, mali sme míting s Event Directorom z Walchsee, kde sme si prebrali celú stratégiu Challenge Family.. Takže aj my sme sa snažili čo najviac „dostať do toho“ a potom keď začala sezóna, tak to celé bolo o tom, že vo voľnom čase som chodila každý víkend pozrieť sa na nejaký triatlon.

Jasné, aby ste videli, že takto áno a takto nie.

Áno, áno.

Tak to je, keď človek miluje svoju prácu. Na pretekoch nás ešte zaujal Váš špičkový Live Tracking – bola to Vaša iniciatíva alebo s tým prišiel Challenge? Prípadne, je to Vaša technológia, ktorú využívate napríklad pri pretekoch koní?

Áno, využívame to aj pri koňoch a myslím, že toto bola iniciatíva našich časomeračov, takže ich musím vychváliť.

Myslíte, že budú schopní takýmto Live Trackingom pokryť aj očakávané štartovné pole 1200 pretekárov? Pri GPS trackingu je v súčasnosti stále problém, aby to zvládalo viac ako cca 200 pretekárov.

Určite áno a myslím, že to bude ešte lepšie, pretože už teraz mi Zibi ukazoval nový software, ktorý funguje tak, že si stiahnete do mobilu aplikáciu a naša predstava je taká, že na mapke by Vám to malo zobrazovať, kde sa nachádza Váš pretekár. Dúfame, že sa nám to podarí, pretože to by nás posunulo znova o poriadny kus dopredu.

Budúci rok sa na štart postaví niekoľkonásobne viac pretekárov ako tento rok, premýšľali ste už nad tým, nakoľko sú terajšie trate priestupné a či pri nich ostanete? Predsa len ten 5-kilometrový okruh na polmaratóne..

Na 5-kilometrový okruh máme reakcie tak 50 na 50. Jednej skupine to vyhovovalo, pretože sú tak nastavení, možno tak aj trénujú a druhá skupina je radšej, keď môže bežať niekam ďaleko a potom už len naspäť. Čo sa týka počtu ľudí, to momentálne riešime, plus sa budeme detailnejšie zaoberať cyklistikou – máme spätnú väzbu, že tam bolo pár úsekov, kde nebol ideálny povrch, tak to do budúcoročných The Championship určite opravíme. Možno to nevyznie veľmi profesionálne, ale tento prvý ročník sme brali skôr tak, že sa z neho budeme učiť a nazbierame skúseností. Môžete mať aj neviem aké teoretické znalosti, ale kým si to nevyskúšate, neviete..

Jasné, môžete sa učiť zo skúsenosti iných, ale aj tak si to nakoniec musíte otestovať u seba.

Áno. Teraz po pretekoch si už pár dní len dávame dokopy spätné väzby a každému jednému účastníkovi, ktorý nám poskytne akúkoľvek spätnú väzbu, či negatívnu alebo pozitívnu, sme veľmi vďační.

IMG_5975

Budúci rok budete mať veľkú zahraničnú účasť, a my Slováci sme radi svetoví – budete teda zachovávať aj slovenského komentátora/komentátorov kvôli domácim účastníkom?

Určite áno. Určite budeme všetko riešiť dvojjazyčne, ak nie trojjazyčne, pretože sa nachádzame v Šamoríne, kde je možno aj viac ako pol na pol Maďarov oproti Slovákom a my sa aj v ostatných sférach rezortu snažíme správať tak, aby sme boli k sebe tolerantní.

Ako vidíte postavenie Challengu Šamorín v Československom triatlone? Vraveli ste, že ešte stále do toho skôr prenikáte..

Noo, to je asi aj moja odpoveď. Snažíme sa, ešte stále zisťujeme, čo funguje, čo nie, zistili sme, že triatlonová komunita je zas niečo úplne iné. My sme boli zvyknutí na jazdeckú komunitu a tá je tiež taká svojská, ale zase trochu inak. Nesnažíme sa nikoho uraziť, nesnažíme sa žiadnu konkurenciu zničiť ani odsudzovať, ani nič podobné. Sme akí sme, každého vítame, všetci sme si tu rovní a nerobíme žiadne rozdiely. Sme predsa Family..

A aký vidíte prínos Challenge Šamorín pre slovenský triatlon?

Myslím, že pre slovenský triatlon je to úplne úžasné, pretože Challenge je séria pretekov svetového rozmeru, kde sa pretekári môžu posúvať ďalej. Na The Championship sa ponúka aj 300 tzv. „loyalty“ slotov, čo znamená, že ak pretekár absolvuje počas kvalifikačného obdobia minimálne štvoro pretekov série, automaticky má právo štartu na The Championship bez ohľadu na dosiahnuté časy. A to je podľa mňa veľmi sympatické.

Takže myslím, že náš prínos je jednoznačne pozitívny a pevne verím, že to bude už len stále rásť. Som veľmi rada, že sa nám podarilo ponúknuť aj šprint a olympijský triatlon, pretože jedným z našich cieľov je do triatlonu pritiahnuť viac hobbíkov, aby si to prvýkrát skúsili a aby mali možnosť tomu „prepadnúť“.

To je ale dobrý ťah, pretože to sú práve tí, ktorí dvíhajú ducha podujatia.

Áno, ja ešte teraz, pár dní po pretekoch, keď si idem sadnúť s kamarátmi pozorujem, že tým ešte stále tým žijú. Na Vianoce som totiž nakúpila registračky a darovala ich svojim blízkym – napríklad mojej 50-ročnej mamine, ktorá sa na mňa pozerala, že či som normálna a ona sa do toho prosím tak zažrala, že tri mesiace tvrdo trénovala, odbehla šprint s úsmevom na tvári za hodinu štyridsať, čo je podľa mňa perfektný čas a teraz jediné čo robí je, že hľadá, kam pôjde olympijský. (smiech)

Keď sme ešte pri tých sprievodných podujatiach, plánujete aj Challenge Women?

Premýšľali sme nad tým už teraz pri prvom ročníku, ale nechceli sme si zase vziať príliš veľké sústo, pretože si priznáme, že sme v tomto začiatočníci. Navyše, v rezorte sa stále budujú nové veci a aj ja fungujem tak, že nemám na starosti len Challenge, ale aj veľa ďalších iných projektov, tak možno do budúcna, keď budeme mať väčší tím, tak budeme mať ešte viac sprievodných podujatí. Ja by som bola schopná z toho spraviť aj dvojtýždňový festival (smiech).

Fotogaléria:

Powered by themekiller.com anime4online.com animextoon.com apk4phone.com tengag.com moviekillers.com