JC1

Jarmočná časovka

JCObľúbené preteky v Trnave, Jarmočných 6 666 metrov bolo tento rok zaradených do Merida Road Cupu. Do Trnavy sa vždy rada vraciam. Pripomína mi to moje triatlonové začiatky, kedy sme v stredy chodili jazdiť Trnavskú ligu a vždy to bol pre mňa boj o život. Balík som neudržala ani po prvú zákrutu a tak som sa trápila sama.

Vždy som mala na ruke napísané, cez ktoré dediny sa ide, aby som sa aspoň ako-tak snažila odnavigovať. Samozrejme, pred každými pretekmi som dostala podrobný výklad trate, ale po tretej odbočke doprava, ktorú určite nemôžem minúť, pretože… Som už bola beznádejne stratená v mori slov. Neostávalo nič iné, len pritakávať, usmievať sa a ubezpečiť všetkých, že sa nestratím. Prvé kolo bývalo teda „obhliadkové“ – v každej dedine som sa pýtala okoloidúcich kadiaľ šli cyklisti a ich viac, či menej pobavené tváre hovorili za všetko. Ale na svoju obranu musím povedať, že vždy som tú cestu najak našla. Ale trochu som odbočila. Jednoducho som len chcela povedať, že na cyklistiku v Trnave mám krásne a bohaté spomienky.

Počasie pretekom moc neprialo. Zobudili sme sa do studeného, upršaného a ufúkaného rána. Na štart sa postavilo 38 pretekárov a až 2 pretekárky. S mojou teamovou kolegyňou Ľubkou sme sa trochu rozjazdili, zistili sme, že stále je zima, fúka stále viac a viac… No čo viac si človek mohol priať?

Keďže Karel nepretekal, vzal mi jeho kolesá, že nech si to poriadne užijem. Jeho Zippíky mám z celého srdca rada, akurát tá kombinácia 808 a 1080 vzadu bola v tom vetrisku… Sranda. Rozjazdenie bolo v pohode – stromy trochu tlmili poryvy besnejúceho vetra. Na samotnej časovke mi však na otvorených priestranstvách pri nárazovom vetre nebolo všetko jedno. Pristihla som sa dokonca pri tom, že od strachu brzím.

Akokoľvek, bola to vynikajúca skúsenosť a veľká zábava. Ľubka mi znova ukázala ako jazdia cyklistky – bola radosť pozerať ako trhá asfalt. Jej priemerka 38 km/h v tom vetrisku je obdivuhodný výkon. Aj nejeden muž sa sklonil pred jej majstrovstvom. Po pretekoch sme si zabehli do „Mekáča“ a oslávili záver cyklistickej sezóny. Novatec som nakoniec reprezentovala len na troch časovkách, ale ďakujem Tomášovi za prejavenú dôveru a budem pracovať na tom, aby sa v budúcnosti zlepšila aj kvalita, aj kvantita.

Na záver už len vďaka organizátorom za ukážkovú organizáciu, expresnú časomieru a výborné zázemie. A snáď o rok vyjde znova slnko.

Fotogaléria:

Powered by themekiller.com anime4online.com animextoon.com apk4phone.com tengag.com moviekillers.com