IMG_7659

Joglland Vasa – 90kilometrová bodka za zimnou sezónou

Hhoci pri ohliadnutí sa za poslednými mesiacmi človek len ťažko pripustí, že tento rok zima skutočne bola. Hoci sa v našich končinách rušil jeden zimný triatlon za druhým, sú miesta, na ktorých sa ešte teraz môžete vybežkovať do vôle. A to len dve hodiny autom z Bratislavy. Bežecké stredisko Jogllandloipe zvádza k prívlastku „dedinské“, nevysvetľujte si to však zle – svojimi službami je rajom pre milovníkov behu na lyžiach. Vďaka pravidelne upravovaným tratiam je ešte stále na čom behať, hoci naokolo sú už pomaly zelené polia. A práve tu sa včera, 9.3. uskutočnili preteky na 90 km aj s X3máckou účasťou.

Náš Radko sa túto zimu rozhodol, že o dva roky si dá poriadnu nakladačku vo Fínsku – preteky, kde pôjde 60 km klasiku, prezuje sa a ďalších 60 km „pobeží“ skejtom preveria (nielen) fyzickú pripravenosť bežca. Ako to však v živote býva, človek mieni, .. vďaka novému parťákovi Romanovi, ktorý šialené nápady uznáva a sám výrazne produkuje, padlo rozhodnutie, že Fínsko 2016 sa nekoná. Bude sa konať už budúci rok. Veď načo predlžovať čakanie na smrť, keď ju človek môže zažiť v plnej paráde plus-mínus o 365 dní skôr?

Šialené nápady pretavené na šialené rozhodnutia si vyžadujú aj šialený prístup. A tak si Radko (minulý týždeň) povedal, že v rámci prípravy, si vyskúša nejaký dlhý ‚klasický“ beh už túto zimu. Keďže je dušou viac šprintér a klasiku neskúšal od svojich 13-tich rokov (nebudeme prezrádzať vek, ale nejaké tie desaťročnice sa do toho rozdielu zmestia), toto rozhodnutie bolo u všetkých považované za dostatočne šialené, aby bolo prijaté s nadšením. Do Rakúska tak vycestovala mini výprava, ktorá sa nemohla dočkať ako bude povzbudzovať Radka oprašujúceho techniku a mládí. Pomerne veľká predštartovná nervozita nášho pretekára sa aspoň čiastočne rozpustila večer vo výbornom mierne sladkom červenom nápoji (a nebol to ionťák), z ktorého 50 % zúčastnených (nechtiac) vylialo aspoň jeden pohár.

Predštartovná nervozita sa vo vyprchaní červeného nápoja požívaného večer pred pretekmi vrátila v (takmer) plnej svojej kráse.

Predštartovná nervozita sa po vyprchaní červeného nápoja požívaného večer pred pretekmi vrátila v (takmer) plnej svojej kráse.

Ráno prišlo nečakane. Tak ako takmer vždy. Sme dostatočne empatickí, aby sme neotravovali otázkami: „Tak čo, ako sa cítiš?“ a podobne. Namiesto toho pokračujeme v starej dobrej tradícii lacných vtípkov. Medziiným sa všetci zhodneme, že hoci Radka čaká 90-ka, je viac na 20-tky. Na naše veľké prekvapenie to tak vyhodnotil aj organizátor, pretože Radkovi toto číslo vypálil na prsia. Nathaniel Hawthorne by sa sám čudoval, že šarlátové písmeno môže byť aj číslo..

Prvý ročník týchto pretekov prilákal 30 jednotlivcov a 7 štafiet prevažne z Rakúska. Ale predsa, neboli sme jediní cezpoľní. Pretekov sa zúčastnil aj Karoly Gombos, maďarský reprezentant, ktorý si prednedávnom zapretekal aj na ZOH v Soči. Včera z Rakúska si však odniesol „len“ druhé miesto, keď neudržal jazdu na čele a nakoniec zaostal takmer 4 minúty za šľachovitým Gerhardom Eckmaierom.

Radkov cieľ je jasný – dobehnúť a prežiť. Plán bol neprepáliť to, každé 10-kilometrové kolo ísť na pohodu okolo 40 minút a do cieľa si doťapkať niekde v rozmedzí 6 – 7 hodín. Časový plán vychádzal na výbornú. Až príliš. Prvé kolo za 30 minút ukázalo veľké pretekárske srdce. Bohužiaľ, ukázalo aj, že dnes to bude nielen boj s fyzičkou, ale aj s voskom. Prísľub teplého, pomaly letného dňa totiž zviedol k namazaniu do „teplého“ snehu. Ráno však mrzlo a Radko bol tak odsúdený na pomoc a vôľu/nevôľu mazacieho servisu umiestneného pri občerstvovačke na začiatku kola. Premazávaním Radko strácal vcelku dosť času, my sme to však brali pozitívne – aspoň si mohol oddýchnuť a my sme sa oňho mohli starať.

IMG_7762

Teplota stúpala a stúpala – letné počasíčko bolo parádne pre divákov, Radko je však zimo-fil, a tak ho aj slnko oberalo o drahocennú energiu.

Teplota nezadržateľne stúpala, my sme sa tešili a nastavovali vybielené tváre slnku, pretekárom však slnečné lúče nijak zvlášť nepomáhali. Rýchly zľadovatený sneh sa pomaly menil na kašu a konečne to na trati začínalo vyzerať ako ozajstné dlhotratiarske preteky, kde si ľudia začínajú siahať na svoje skrytejšie zásoby vôle a odhodlania.

Radkova zóna komfortu sa začala vytrácať približne po piatom kole, aj vďaka vysokým teplotám, ktoré sú jeho nepriateľom číslo jeden. Po siedmom kole sa ku koncertu diskomfortu pridali ešte aj kŕče, takže ôsme kolo bolelo a vidina ďalšieho nepomáhala. Prekvapujúco, v poslednom okruhu sa však kŕče dostali aspoň trochu pod kontrolu a hoci sily už nepribudli, cieľová rovinka bola s úsmevom. Bol síce letmý, ale bol tam.

Čo dodať na záver? Už sa veľmi tešíme do Fínska!

IMG_7904
Joglland Vasa Photos:

Powered by themekiller.com anime4online.com animextoon.com apk4phone.com tengag.com moviekillers.com