ID-100212410

Naučte sa zvládať svoju lenivosť

ID-100216514Športujete. Pre väčšinu ľudí ste vzor sily, odhodlania a vytrvalosti. Kolegovia v práci vás obdivujú a váš zamestnávateľ sa s vami chváli na neformálnych stretnutiach s ostatnými podnikateľmi. Ale ako vnímate seba vy sami? Ste naozaj superhrdinom vášho okolia? Trénujete tak, ako by ste si priali? Pracujete tak, ako si to okolnosti vyžadujú? Určite sa vám niekedy niečo nechce. Možno vynecháte tréning, možno ho skončíte skôr, možno namiesto štúdia/práce sedíte na sociálnych sieťach.. a čo potom? Vyčítate si to? Vaše pocity sú totiž oveľa dôležitejšie ako by sa vám na prvý pohľad mohlo zdať..

Prečo podliehame lenivosti?

Viete, čo by ste mali. Učiť sa na skúšku, dokončiť projekt do práce, trénovať na preteky. Ale. Skúška je „až“ zajtra, projekt predsa ešte chvíľku počká a sezóna je ďaleko. Zvalíte sa do kresla s balíčkom čipsov a natiahnete sa po diaľkovom. Prečo? Najjednoduchšia odpoveď je, že naša existencia totiž uprednostňuje zábavu. Neradi vyčkávame na nejakú hmlistú odmenu, ktorá príde až zajtra, o rok, nedajbože v ďalšom desaťročí. Uvedomujeme si, že tá odmena môže byť obrovská. Ale my sme tu a teraz. A život si treba užívať, no nie?

Zajtra, zajtra, len nie dnes, vraví každý lenivec

Je to však ešte o trochu zložitejšie. Ako to, že niekdy sa premôžeme a spravíme to, do čoho sa nám nechce a inokedy by nám mohli aj ruky lámať, ale nepohneme ani prstom? Naše rozhodovanie je totiž podľa psychologičky Fuschie Sirois emočný proces. Zažívame emočný konflikt a napätie – jedným z riešení tejto situácie je odloženie realizácie „na neskôr“. Výskumy ukazujú, že zlá nálada, pocity neistoty a pesimistické myšlienky sú živnou pôdou pre lenivosť. Odložíme svoje povinnosti, pretože naše emócie potrebujú príjemné pozdvihnutie. Niekto ho nájde pred telkou, niekto na facebooku, ..

Podľa nedávnych výskumov využívame rozptyľovanie a rôzne pokušenia (alkohol, počítačové hry, gamblerstvo), aby sme neutralizovali negatívne emócie. Ak sa naučíme ovládať povznesenia a pády našich nálad, sme na dobrej ceste zamávať nášmu lenivému ja a dostať sa tak bližšie k našim veľkým snom.

Sebaovládanie si vyžaduje pozitívne emócie

Psychológ Roy F. Baumeister skmúma túto problematiku už nejaký ten piatok. S kolegmi zistili, že negatívne emócie oslabujú sebakontrolu – úzkosť môže pokaziť našu diétu; hnev, podráždenie a nervozita nás okrem agresívneho správania môže primeť k míňaniu peňazí a k hraniu hier. Najhoršie však je, že ak sa cítite na dne, je veľmi pravdepodobné, že znova podľahnete niektorej svojej starej závislosti – alkoholizmus, gamblerstvo,.. 

Záhaľka ako príčina kritiky?

ID-10020670Psychológovia Jeffrey A. Hancock a Catalina L. Toma na základe svojho výskumu tvrdia, že záhaľkou si často liečime svoje na cti utŕžené ego. Podľa nich, ak nám napríklad nevyjde pracovné stretnutie, je veľmi pravdepodobné, že po návrate do kancelárie si sadneme za počítač a vydáme sa na sociálne siete – je to spôsob, ktorým si podvedome potvrdzujeme svoj pocit spoločenskej spolupatričnosti. Vo svojom výskume si mala výskumná vzorka pripraviť krátky prejav. Polovica účastníkov bola za prejav skritizovaná, druhá polovica dostala neutrálnu spätnú väzbu. Následne mali všetci možnosť ísť na Facebook, na YouTube, čítať správy, počúvať hudbu alebo hrať počítačové hry. Výsledok? Skritizovaná polovica si dvakrát častejšie zvolila Facebook pred ostatnými ponúknutými formami činnosti.

Kognitívne prehodnotenie ako odpoveď?

Slovné spojenie „kognitívne prehodnotenie“ môže znieť viac než odstrašujúco. Ale nejde o nič zložité. Jednoducho povedané, úmyselne zmeníme význam situácie tým, že zmeníme svoj emočný postoj. Vysvetlíme si to na príklade. Psychológ James Gross minulý rok publikoval štúdiu, v ktorej zadal študentom, aby si zapamätali rôzne detailné informácie o rôznych druhoch vína. Polovici študentov bolo vysvetlené, že majú vnímať túto aktivitu ako pamäťové cvičenie, ktoré im pomôže pri štúdiu. Druhej polovici študentov bolo len povedané, aby sa čo najviac snažili.

Výskum ukázal, že študenti, ktorí zadanú úlohu vnímali ako prostriedok na zlepšenie svojich schopností, boli odolnejší voči vnútorným pochodom, ktoré by odvádzali ich pozornosť a zároveň si zapamätali viac požadovaných informácií. Niekoľko variácií tohto výskumu ukázalo, že kognitívne prehodnotenie zlepšuje sústredenie, entuziazmus a výkon – tri veci, ktoré zabíjajú záhaľčivosť.

Nevyčítajte si, netrestajte sa

Psychológ Timothy Pychyl radí – ak ste v akejkoľvek oblasti upadli do životného štýlu typu „čo môžem odložiť na zajtra, odložím na pozajtra a budem mať dva dni voľno“ a cítite, že vám to neprospieva, neničte sa výčitkami. Pychyl svoju radu zakladá na výskume, v ktorom u študentov dvakrát počas semestra testoval sklony k odkladaniu študijných povinností a zároveň zisťoval ich vlastný pohľad na túto svoju neresť.

Z výskumu vyplynulo, že študenti, ktorí počas prvého testovania ukázali, že sa kvôli tejto neresti netrestajú, vykazujú menej negatívnych emócií a čo je ešte dôležitejšie, do druhého testovania zlepšili svoje študijné návyky. Naproti tomu, študenti, ktorí už v prvom teste priznali, že si svoju neresť vyčítajú sa nielenže cítili horšie a v depresii, ale ani sa im nepodarilo svoju neresť „zlepšiť“.

Záver?

Pychyl nám na základe svojho výskumu radí – nabudúce, keď strávite polovicu noci pozeraním vtipných videí na YouTube namiesto spánku (a potom nevstanete na ranný tréning), neničte sa opakovanými výčitkami a depresiou. Priznajte si svoju chybu, zoberte si z nej ponaučenie, ale už sa k tomu nevracajte vo forme sebaznevažujúcich myšlienok. Negatívne emócie by vás totiž mohli dostať do začarovaného kruhu prokrastinácie..

Source: Scientific American Mind, Photo Credit: freedigitalphotos.net

Powered by themekiller.com anime4online.com animextoon.com apk4phone.com tengag.com moviekillers.com