NC_f1

Nikola Čorbová – mladosť prinášajúca víťazstvo a nádej

Určite nebudeme preháňať, ak povieme, že Nikola Čorbová je slovenským triatlonovým objavom roku 2015. Rodáčka zo Stropkova však doslova šokovala (nielen) slovenskú atletickú verejnosť už v roku 2013, kedy sa ako blesk z jasného neba zjavila na domácej a rakúskej bežeckej scéne. Bez systematickej bežeckej prípravy absolvovala preteky na desať a dvadsať kilometrov a prihlásila sa na salzburgský 100-kilometrový ultramaratón Mazart 100 s nastúpanými 2 175metrami. Tri dni pred pretekmi. Vtedy 22-ročná Nikola preteky nielen prekvapujúco vyhrala, ale časom 10:44:42 vytvorila nový ženský traťový rekord. A na druhý deň ráno šla do práce.. V septembri zaujala slovenskú reprezentáciu, keď v Žiline na 50-kilometrových pretekoch s prehľadom zvíťazila v čase 3:57:57. Už vtedy sa éterom nieslo: „Jej výkon, technika a ľahkosť pohybu dávajú tušiť vychádzajúci supertalent slovenského vytrvaleckého behu.“

Hoci k športu nikdy nemala ďaleko, práve beh jej nijak zvlášť v minulosti nevoňal. Pred pár rokmi sa zúčastnila pretekov na 4km, po ktorých sa nechala počuť: „Nikdy viac! Beh je totálna hlúposť, na toto ma už nikto nenahovorí!“ Ako inštruktorka lyžovania v Rakúsku si k behu predsa len cestu našla. My môžeme byť len radi, že tento rok v jej portfóliu pribudol značnou mierou aj triatlon – hlavne domácim majstrovským titulom v strednom triatlone ukázala veľký potenciál do budúcna.

Previous
Next
22
21
20
19
18
17
16
15
14
13
12
11
10
9
8
7
6
5
4
3
2
Rod.-preteky-2
 

Nika, pred troma rokmi Tvoj život začal naberať čoraz serióznejšie športové smerovanie. Ako si videla svoju budúcnosť pred rakúskym ultramaratónom v roku 2013 a ako ju vidíš teraz? 

Pred troma rokmi ešte nie, to až neskôr. Žila som v Rakúsku, kde som si začala pobehovať. Medzi sezónami som bola doma a splnila som si konečne sen zabehnúť Stropkovskú dvadsiatku. Po návrate do Rakúska som si povedala, že chcem zvládnuť polmaratón. Našla som si jeden, čo sa konal v okolí – presnejšie pri Mondsee. V deň D som sedela už v aute na polceste, keď som zachytila správu v rádiu, že sa kvôli záplavám podujatie ruší. Smutná a nahnevaná som sa vrátila späť „domov“ do hotela. Sadla som si za počítač a hľadala som v okolí nejaké ďalšie preteky. Zrazu som natrafila na informáciu, že v Salzburgu sa bude behať stovka. A to bola výzva! Chcela som vedieť koľko zvládnem zabehnúť, to že to celé zabehnem, to som si nemyslela,.. ale (smiech).. viete ako to dopadlo.. Nad 20km som nikdy nič neodbehla, behávať som chodievala sem-tam a moje tradičné „objemy“ sa pohybovali do 10km.

Noo a ako som to videla pred a potom po? Fuuu, čo ja viem.. chcela som sa vrátiť na Slovensko doštudovať, čo som aj spravila. A po štúdiu utiecť preč do zahraničia a cestovať, pracovať, spoznávať.. motať sa okolo športu. Ale nemyslela som, že môj vzťah k športu nadobudne takéto seriózne smerovanie. Bol to vždy len taký môj sen. A aha – sen je nakoniec skutočnosťou. Momentálne to vidím asi takto: doštudovať, trénovať, snažiť sa o čo najlepšie športové výsledky.. a podľa toho ako sa mi bude dariť, nasmerovať svoje bytie tým najsprávnejším smerom. Lebo chcem žiť naplno! Nie len prežívať.

Sezónu si začala skvelými bežeckými výkonmi – na halových majstrovstvách SR vo februári si vybojovala bronz na 3000-metrovej trati (10:17,96) a v marci si na Majcichovskej desiatke vyhrala v čase 35:12. Boli tieto výkony pre Teba očakávané alebo Ťa samu prekvapili? Na akú hodnotu by si ich chcela do ďalšej sezóny posunúť?

S pretekmi v hale spokojná nie som vôbec, tie som zbabrala, ale čo už. A Majcichov? To bola paráda! Bežalo sa mi neskutočne ľahko a v pohode. Cieľ bol 36min a niečo a nakoniec to bolo 35 a pár drobných. Priznám sa, že nad tým za koľko by som chcela behať som sa nijak vážne nezamýšľala. Mám však jasno v tom, že chcem ten čas tlačiť čo najnižšie, budem pre to robiť maximum. Uvidíme aké hranice to telo moje má (smiech), lebo akosi je zatiaľ samé prekvapenie. Fakt som nečakala, že niekedy budem takto behať. Ako, nie je to niečo svetové, ale..

Minulý rok si študovala v Banskej Bystrici, žila a trénovala v Bratislave. Nie je to časovo príliš náročné? Funguješ tak aj tento rok?

Bolo to všetko až moc ubehané. A mala som už toho plné zuby, bola som z toho unavená. Nebolo to dobré, ale bakalára som tam chcela aj musela ukončiť, čo sa mi aj podarilo a v súčasnosti som na FTVŠ v BA. A je to všetko parádička. Teraz som taká spokojnučká (smiech). Ale zase by som klamala ak by som napísala, že Bystrica mi nechýba.

Pod trénerským vedením trénuješ ešte len dva roky. Nie je pre Teba plánovanie a systematickosť príliš zväzujúca? Predsa len, na Mozart 100 si sa prihlásila 3 dni pred pretekmi, minulý rok na maratón v Bystrici deň pred pretekmi.. (smiech)

Nie, nie, nie, práveže je to úplne super. Trénerko Viktor Bielik je pre mňa akýmsi životným darom. Smeruje moje kroky tým najsprávnejším smerom. Pomáha mi a zvyšok jeho rodiny je pre mňa akousi druhou rodinou. Som im veľmi vďačná. Do veľkej miery aj vďaka nemu som tam kde som, teda v najväčšej.. ešte je ale potrebné doladiť pár detailov typu mať menej nebezpečných a extrémnych záujmov a bude to „tip top.“

Sľubne rozbehnutú sezónu Ti znova skomplikovalo zranenie. Ako veľmi to nabúralo Tvoje plány? 

Hmmm, nabúralo až moc. Nemyslela som, že to bude až na tak dlho. Predstava bola taká, že max mesiac a som ok, ale všetko bolo inak. Ťahalo sa to so mnou až do augusta, a doteraz neviem čoho to bolo následok, prečo ma lýtko takto potrápilo. A keď som si už myslela, že to už mám konečne za sebou, že to už všetko pôjde, tak som si v Žiline na triatlone poono členok. Aby toho nebolo málo, na ďalšom triatlone, v Liptovskom Trnovci som si dorazila stavec. Takže Slovakman 113 som si „užila“ naplno. Beh ma veľmi bolel. Ale bolesť pominie a hrdosť ostáva (smiech). A je to pravda.

Nemalo to aj negatívny vplyv na Tvoju psychiku?

Áno, to dlhodobé zranenie na mňa veľmi, veľmi zle vplývalo. Mala som strašné stavy. Nechuť do ničoho. Môj život bol prázdny, smutný. Taký zamračený.

Spomínala si, že ani Slovakman 113, kde si víťazstvom na objemoch stredného triatlonu naplno rozžiarila domácu scénu, nepatril medzi dlhodobo plánované preteky. Keď sa teraz obzrieš, čo by si si priala viac – perfektnú bežeckú sezónu, alebo myslíš, že táto kombinácia s triatlonom Ti nakoniec dala viac?

Veru nepatril. Vôbec som nevedela čo, kedy, ako, pretože zranenia sa stále ťahali. A potom sme sa s trénerom dohodli, že skúsime si dať na spestrenie Slovakmana a uvidíme, čo to spraví, ako to pôjde. Pred Slovakmanom som mala od zranenia nabehaných  takmer 0km. Behala som vlastne len na triatlonových pretekoch. Nabicyklované za túto sezónu mám ale slušne.. a plávanie to je taká moja katastrofa (smiech). A čo bolo lepšie? Hmm, neviem. Malo to tak byť. Takto sa to malo vyvinúť, takto sa to stalo a takto to je. Tento rok to bolo naozaj pestré. O to viac si to teraz vážim. Zdravie, šport. Nič nie je samozrejmosťou..

V rozhovore pre Etriatlon si zmienila, že v cieli Slovakmanu 113 si myslela na svojho dedka. Ak to nie je príliš osobná otázka, prečo práve na dedka? Vo viacerých rozhovoroch spomínaš rodinu – má pre Teba rodina veľký význam?

Rodina je pre mňa základ. Je pravda, že to našim doma nedávam až tak najavo, ale v skutočnosti je to inak. Sú pre mňa všetkým! A dedko to je môj vnútorný dodávator sily „bojovať“. Bol športovec telom aj dušou.. ťažko som znášala jeho odchod.. a nechcem to ďalej rozvíjať.

K adventu a Vianociam patrí vypekanie a papanie najrôznejších dobrôt. Je to tak aj u Teba? Alebo prísny športový jedálniček neopúšťaš ani cez sviatky? Máš rada Vianoce? (smiech)

Prísny športový jedálniček, režim nemám. Takže nemám čo opúšťať (smiech). Ale je pravda, že stravujem sa v celku zdravo. Vianoce trávim už 4 roky mimo domova, v horách a tento rok nebude výnimkou, takže akosi ma to vianočné vypekanie a papanie obchádza. A jasné, kto nemá rád Vianoce? Všetci sú k sebe milší, lepší.. k tomu tie tradície a všetko. Tieto sviatky majú niečo do seba..

IMG_3585

Powered by themekiller.com anime4online.com animextoon.com apk4phone.com tengag.com moviekillers.com