self_control

Sebakontrola a jednoduchý spôsob ako ju trénovať

Schopnosť človeka kontrolovať svoje správanie je každodennou výzvou. Dokážeme skvelo kontrolovať a dirigovať druhých, keď však príde na rad náš život, nie vždy ho máme tak pevne v rukách ako by sme si predstavovali. Kontrola seba sebou nepatrí medzi naše najsilnejšie stránky a sme si toho náležite vedomí. Výskum Pennsylvánskej Univerzity, do ktorého boli zapojené dva milióny respondentov ukázal, že spomedzi 24 schopností práve sebakontrola skončila na samom konci rebríčka.

Podľa nedávnych štúdií však svoju sebakontrolu môžeme trénovať a nemusí to byť ani veľmi náročné. Štúdia, v ktorej 70 študentov vysokej školy počas dvoch týždňov cvičili sebakontrolu tým, že namiesto svojej dominantnej ruky využívali počas bežných každodenných situácií svoju nedominantnú ruku, ukázala zaujímavé výsledky.

Sebakontrola ako sval

Veľa vedcov rado prirovnáva sebakontrolu svalu – čím viac ho používate, tým viac sa unavuje. Ak budete v posilňovni dvíhať železá, až kým vám nebudú ruky odpadávať, je oveľa viac pravdepodobnejšie, že pri vykladaní ťažkého nákupu z auta sa vám niečo vyšmykne. Podobne, ak kompletne vyčerpáte „zásoby“ svojej sebakontroly, je možné, že sa zmeníte na nekontrolovateľnú strelu, ktorá vybuchne (takmer) bezdôvodne.

Práve tento „silový model“ bol východiskovým bodom vyššie zmieňovanej štúdie. Vedci stanovili hypotézu, že študenti v ich štúdii môžu posilniť svoju sebakontrolu v dlhodobom merítku, tým, že ju budú využívať častejšie a pravidelnejšie; podobne ako športovec nakoniec po týždňoch tréningu posilní svoje svaly. A tak vymysleli nasledovný „tréningový plán“ – študenti každodenne bojovali s nutkaním využívať svoju dominantnú ruku.

Ako to prebiehalo?

Každý z respondentov na začiatku výskumu vyplnil Dotazník agresivity, aby mali vedci predstavu o ich prirodzených hladinách agresie a hnevu.

Následne boli študenti rozdelení na dve skupiny – pracovnú a kontrolnú. Počas ďalších dvoch týždňov pracovná skupina trénovala sebakontrolu využívaním svojej nedominantnej ruky v maximálnej možnej miere počas dňa. Vypĺňali onlinové diáre a odpovedali na správy od vedcov, ktoré im pomáhali nezabúdať na svoje úlohy.

Po dvoch týždňoch dostali obidve skupiny úlohu. Mali cudzincovi odprezentovať svoje životné ciele cez video hovor. Študentom bolo povedané, že tento cudzinec im poskytne konštruktívnu spätnú väzbu. Avšak v skutočnosti cieľom cudzinca bola provokácia – namiesto skutočnej spätnej väzby počastoval každého študenta spŕškou urážlivých komentárov.

Následne prišiel na rad zamaskovaný test agresívneho správania. Študenti mali za úlohu hrať počítačovú hru proti cudzincovi z predchádzajúcej úlohy. Ak študent vyhral, mohol svojho súpera potrestať tým, že mu pustil bolestivo hlasný zvuk. V skutočnosti však tieto „hry“ boli upravené tak, aby zakaždým vyhral študent. Ním aplikovaná hlasitosť a dĺžka zvuku dala vedcom možnosť zmerať jeho úroveň agresie.

Keď si vedci porovnali tieto nové záznamy s výsledkami Dotazníka agresie spred dvoch týždňov čakali na nich potešujúce správy. Prirodzene agresívni študenti, ktorí nepodstúpili tréning sebakontroly mali sklon k „násilnejšiemu“ trestu ako bolo očakávané; ale prirodzene agresívni študenti ktorí sa zúčastnili tréningu sebakontroly nevykazovali nijak výnimočné agresívne správanie.

Čo ďalej?

Sebakontrola je jeden z najfascinujúcejších aspektov ľudského správania. A hoci sa výsledky tejto štúdie zameriavali na veľmi konkrétnu situáciu, zlepšenie svojho sebaovládania môže mať obrovský dopad na široké spektrum aktivít a vzťahov nášho každodenného života. Napríklad, v inej štúdii sa zistilo, že ľudí, ktorí sa dokážu lepšie ovládať považujú ich kolegovia za úspešnejších…

Source: lumosity.com

Powered by themekiller.com anime4online.com animextoon.com apk4phone.com tengag.com moviekillers.com