IMG_1681f

Slovenská „Ironmanka“ Alena Stevens plánuje aj Xterru

SSlovenský triatlon si nemôže sťažovať, že by mal na dlhých tratich prebytok ženského zastúpenia. Nebolo by však správne považovať triatlon za čisto mužskú doménu – aj v našich končinách sa v ňom pohybuje dostatok zaujímavých žien. Aj preto Vám dnes predstavujeme Alenu Stevens – sympatickú Slovenku žijúcu v zahraničí, ktorej výkony naša krajina dlho ani nezaznamenala. Minulý rok pricestovala na svoj prvý triatlon v rodnej krajine – Slovakman 226 (objemy ironmana) a víťazstvom sa zapísala do širšieho domáceho povedomia.

Pamätáš si ešte, kedy si prvýkrát počula o triatlone?

Ale áno, pamätám si. Registrovala som tento šport od malička, ale vyrastla som v Tatrách, v rodine zjazového lyžovania. Bohužiaľ, počas môjho detstva v Tatrách nebol triatlon až tak veľmi populárny.

Aké boli teda Tvoje triatlonové začiatky?

Všetko to začalo na Blízkom východe, keď som žila v Bahrajne. Bola som členkou bežeckého klubu Bahrain Road Runners, ktorý začal organizovať aj duatlony a šprint triatlony. Svoj prvý triatlon som odpretekala na svojom horskom bicykli (smiech), druhý na požičanom cestnom a na štart tretieho som sa už  postavila so svojím prvým cestným bicyklom. Vo všetkých troch sa mi podarilo umiestniť v prvej trojke.

V roku 2012 si v Rothe časom 10:26:57 „neoficiálne“ prekonala bradatý slovenský rekord Mariky Kuriačkovej na objemoch ironmana. Bohužiaľ Slovensko tento výkon nezaznamenalo a približne o mesiac neskôr ho Kika Lapinová posunula na hranicu 10 hodín 10 minút. Aký je Tvoje terajšie maximum na IM trati a kam by si ho chcela posunúť?

Môj najlepší čas na IM trati je z tohtoročného Havaja – 10h 23min. Bohužiaľ, prípravu mi skomplikovalo zranenie. Hneď po Slovakmane (v auguste) som počas tréningového behu spadla a zranila si koleno – voda v kolene sprevádzaná silnými bolesťami pri akejkoľvek snahe behať alebo bicyklovať nie je nič, čo by si človek pred dôležitými pretekmi prial. Príprava na Havaj bola veľmi ťažká, spočívala len z plávania a posilňovania. Našťastie som začala behať a bicyklovať tesne (3 týždne) pred pretekmi. Nevedela som, čo môžem od seba čakať a ambície nakoniec neboli vysoké – bola som rada, že som bola schopná dokončiť.

ajka

Na cyklistickej časti piešťanského Slovakmana.

V kuluároch sa šepká, že premýšľaš nad výpoveďou v práci a pohrávaš sa s myšlienkou nasadnúť do kolotoča profesionálneho triatlonu.

Pracujem ako letuška na privátnom jete a ani som sa nenazdala a ubehlo už 10 rokov v tomto povolaní. Je veľmi ťažké skĺbiť tréning a nepravidelnú pracovnú dobu s častou zmenou časových pásiem. Áno, budúcu sezónu som sa rozhodla pretekať v profi kategórii a skombinujem to s pracovnou prestávkou. Nebude to však ľahké – stále sa snažím nájsť sponzora..

Prednedávnom si si vyskúšala aj horskú cyklistiku a hneď na prvý šup si v kros duatlone brala celkové druhé miesto medzi ženami. Bola pre Teba MTB trať utrpenie alebo si si ju aj užívala?

Horská cyklistika je fantastický doplnkový tréning pre cestnú cyklistiku počas chladnejších zimných mesiacov. MTB trať som si veľmi užívala, a keďže som od sponzora dostala 3 Colnago bicykle, medzi ktorými je aj 29-tka, horskú cyklistiku zaraďujem do pravidelného tréningu. Túto zimu plánujem viacero duatlonov a uvidíme, snáď aj nejaká tá Xterra počas hlavnej sezóny.

Nepremýšľala si aj nad „double“ na Hawaii? Jeden víkend Xterra a potom Ironman?

Áno, to by bola úplne dokonalá situácia (smiech). Po pretekoch Ironman Hawai 2013 (v októbri) som dovolenkovala na Maui, kde som si vyskúšala aj MTB cyklistiku na trati Majstovstiev sveta Xterra.

Nenapadlo Ti osloviť bicyklovú firmu Stevens o sponzoring? So svojím priezviskom by si bola skvelou reklamou aj mimo preteky..

AYA_0064_rAle áno napadla mi v minulosti aj táto myšlienka. Ale momentálne mám vynikajúceho sponzora na bicykle, taliansku firmu Colnago, ktorých bicykle a starostlivosť si neviem vynachváliť. Veľmi sa teším na pretekanie na novom Colnago K Zero.

Tento rok si vyhrala zlato na ITU Majstrovstvách sveta v dlhom triatlone v Belforte v kategórii 30-34. Kam radíš tento úspech? 

Poveternostné podmienky počas ITU v Belforte boli nepríjemné, nízke teploty ovzdušia, silné vetry. Veľmi ma potešilo, že som preteky dokončila a takto úspešne – zlatá medaila pre Slovensko pre mňa veľa znamená.

Na Majstrovstvách sveta na Hawaii si pretekala už dvakrát. Je pre Teba Hawai normálny pretekový deň alebo ho prežívaš inak?

Hawai je špecifický pretek. Každý súťažiaci ho považuje za A závod, je v top forme, silno motivovaný a takisto je to väčšinou posledný pretek na záver sezóny. Na Kone je neskutočná vibrácia a nálada. Ja som mala bohužiaľ to zranenie kolena a musela som svoje plány a očakávania tohto roku zoskromniť.

Aké máš plány do novej sezóny? Budeme mať tú česť vidieť Ťa aj na nejakých slovenských/českých triatlonoch?

Sezónu si ešte len plánujem, chcem štartovať na dvoch až troch IM vzdialenostiach, niekoľko kratších, vyskúšať Xterru a uvažujem nad účasťou na známom slovenskom Oravamene v júli, ktorý bude polovičnou vzdialenosťou IM v ťažkom horskom teréne.

Sledujte novinky slovenskej profi triatlonistky na:

Twitter: @ayastevens

Blog: alenastevens.wordpress.com

Alenke ďakujeme za rozhovor, prajeme jej úspešný rok v profi triatlone, držíme palce, aby všetky jej veľké rozhodnutia dopadli na výbornú a dúfame, že sa opäť uvidíme (aj) na slovenských pretekoch.

0476_44267w

Ironman Hawai 2013 bol už druhým štartom pre slovenskú pretekárku.

Photo Credit: archív Alena Stevens, rayballphotography.co.uk, x3me.eu

 

 

Powered by themekiller.com anime4online.com animextoon.com apk4phone.com tengag.com moviekillers.com