Spartathlon_w1

Spartathlon – 246 km v koži bájneho Feidippida

História je len jedna. Nie je však neomylná. Vojak Feidippides je dlhé roky označovaný za praotca maratónu – bežeckej disciplíny inšpirovanej jeho slávnym behom z mesta Maratón do Atén v roku 490 pred n.l., aby oznámil veľké víťazstvo nad Peržanmi v bitke o Maratón. Po úspešnom absolvovaní 42,195 km dlhej trate od vyčerpania umrel smrťou hrdinu.

 

Hrdina alebo legenda?

Historické zdroje sa však pri vykresľovaní Feidippida a jeho výkonov rozchádzajú. Grécky historik Herodotos ho predstavuje ako posla, ktorý bežal z Atén do Sparty s prosbou o pomoc pred perzskými vojskami blížiacimi sa k Maratónu. Podľa Herodota mal Feidippides odbehnúť náročnú 246 km dlhú trať za menej ako deň a pol. Niektoré historické zdroje uvádzajú, že Feidippides bežal nielen z Atén do Sparty, ale aj zo Sparty do Atén a potom si ešte dal už spomínaný maratón z Maratónu do Sparty. A aby toho nebolo málo, netreba zabudnúť na historikov, ktorí spochybňujú Herodotovu vierohodnosť a tvrdia, že celé postava Feidippida je len vymyslená legenda.

 

Od Feidippida k Spartathlonu

Je vôbec moderný človek schopný zopakovať Feidippidov výkon? Dokáže odbehnúť 246 km za menej ako 36 hodín? Nesnaží sa nám história znova ukázať, že naši predkovia boli skutočnými hrdinami a my už len degenerujeme? Nad týmto premýšľal John Foden, veliteľ britského Rayal Air Force, milovník gréckej histórie, keď čítal Herodotovo dielo.

Keďže rád behával dlhé vzdialenosti, vydal sa s ďalšími štyrmi kolegmi do Grécka odbehnúť si trať, ktorú popisuje Herodotos a vyskúšať si na vlastnej koži, či je 36 hodín reálnych aj pre dnešného človeka. A zistil, že je. Písal sa rok 1982. Najlepší z bežeckej výpravy, John Scholtens, zabehol z Atén do Sparty za 34 hodín, 30 minút. Prvý ročník Spartathlonu sa konal v roku 1983. Zúčastnilo sa ho 45 bežcov z 11 krajín.

 

Spartatlon_2Spaľujúca horúčava a prízemný mráz

Spartathlon je náročný nielen vďaka svojej dĺžke. A nielen vďaka 36 hodinovému limitu. Profil trate a klimatické podmienky tiež nie sú naklonené ľudskému faktoru. Zvlnené cesty a necesty bežcov dovedú až k hore Parthenio týčiacej sa 1 200 metrov nad morom. Psychike nepridáva, že jej chodníčkami sa pretekári prepletajú počas nočnej tmy. A keďže každý už má za sebou slušnú štreku, nejeden štartujúci si tu siahne na svoje dno. Nielen fyzické, ale aj psychické. Hlava dokáže (nielen) v noci veľké veci.. Navyše, spaľujúca horúčava dňa sa z príjemného chládku po západe slnka veľmi rýchlo zmení na teploty nepresahujúce 4 stupne. Samota, tma, zima. A do cieľa ďaleko..

 

29 ročný traťový rekord

Yiannis Kouros je grécky bežec, ktorý si môže povedať „Ja som Spartathlon.“ Vyhral prvý ročník, v druhom zabehol traťový rekord s hodnotou 20:25:00 a ešte vyhral v roku 1986 a 1990. Všetky štyri víťazstvá zabehol pod 22 hodín a patria mu prvé štyri najlepšie časy histórie. Piatu priečku najrýchlejšieho Spartatlonistu obsadil u nás pomerne známemy Američan – Scott Jurek s časom 22:20:01 (z roku 2008) – čo je takmer o dve hodiny pomalšie ako Grékov traťový rekord z roku 1984. Ešte stojí za zmienku, že Yiannis Kouros mal pri svojom historickom výkone len 28 rokov.

Preteky sa konajú vždy na jeseň, aby sa čo najviac priblížili Herodotovmu popisu udalostí. Takže, viete už, čo budete robiť budúci rok v septembri?

Photo Credit: Spartathlon

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*

Powered by themekiller.com anime4online.com animextoon.com apk4phone.com tengag.com moviekillers.com