TA_f

Triathlon Attack má za sebou svoju premiéru

Hovorí sa, že stereotyp zabíja. Možno aj to je dôvod, prečo v poslednom období vzniká pomerne slušné množstvo extrémnych vytrvalostných pretekov nielen vo svete, ale aj v našom česko-slovenskom časopriestore. Tomuto novému trendu sa neubránil ani triatlon. Vznikajú podujatia, ktoré často presahujú klasický ironman – či objemami a prevýšením alebo časom stráveným na trati. Medzi extrémnymi novinkami v domácom kalendári tento rok pribudol aj Triathlon Attack na objemoch 2,1km plávania, 125km cyklistiky a 23km behu s celkovým prevýšením 4200m. Víťazný čas 8 hodín a 9 minút dáva tušiť, že na tejto trati nedostane nikto nič zadarmo..

Na prvý ročník týchto pretekov našlo nakoniec odvahu len 42 pretekárov, čo je pri takejto náročnej trati celkom pochopiteľné. Organizátori však majú smelé plány a do ďalšieho ročníka si dávajú za cieľ prilákať na štart minimálne 150 športovcov. Medzi štart a cieľ sa však okrem náročnej trate pretekárom postavia do cesty aj prísnejšie časové limity, čím chcú organizátori dosiahnuť, aby žiaden účastník nepodcenil prípravu. Organizátori však nemyslia len na budúci ročník, ale premýšľajú už aj o niekoľko rokov dopredu. Miroslav Leitner nám prezradil:

Ak všetko vyjde, tak piaty ročník by sme chceli spraviť na dlhých, ironmanských objemoch. Samozrejme, bez okruhov. Jediný problém s ktorým sa boríme je krátky deň. Tento dlhý triatlon by podľa plánovanej trate mal mať prevýšenie viac ako 6 000m a na takej vzdialenosti pretekári strávia na trati pomerne dlhý čas. Počítame, že prvý pretekár by to mal na približne 13 až 14 hodín a na to máme koncom augusta už krátky deň. Plávanie za tmy ráno a beh v noci sú záležitosti, ktorými sa budeme musieť zaoberať, ak to s ironmanom budeme chcieť dotiahnuť do finálnej podoby. To sú  však problémy budúcnosti.. trasu už ale máme vybratú, chcem to aj nakresliť a zverejniť.

Či sa teda z Triathlon Attacku stane aj triatlon ironmanských objemov ukáže až čas. Poďme sa teda zatiaľ pozrieť na to, ako prebiehal prvý ročník očami tých najpovolanejších – samotných pretekárov. Vyspovedali sme víťazku, Zuzanu Pálenikovú a víťaza, Ondreja Doletinu; o svoje zážitky sa s Vami podelia ale aj niektorí ďalší z tých, ktorí sa odvážili ochutnať prvý ročník Triathlon Attacku.

2. ročník Triathlon Attack logo_triAttack

sa uskutoční 20.8.2016 so štartom o 6:30 na Ružinej,
registrácia sa otvára už o pár dní – 1.12.2015 o 20:00 na www.activeplanet.sk,
štartovné v prvej vlne (do 28.2.2016) je 75€,
3D animácia aktuálnej trasy TU,
3D animácia pripravovanej ironmanskej trasy TU,
– limity: plávanie 75min, cyklistika (Srdiečko) 7hod 15min od štartu, beh (Chopok) 10hod 15 min po štarte.

Zuzka, Ondrej, v prvom rade blahoželáme k víťazstvu na týchto náročných pretekoch. Aké boli Vaše prvé pocity v cieli? Bolo víťazstvo Vašim cieľom alebo prekvapením?

Z: Pocity v cieli boli super, bol to prvý ročník, takže sa tažko dal plánovať nejaký čas na jednotlivých disciplínach. Ja som si preteky išla užiť. Som už matka dvoch detí a šport mám ako oddych od všetkých iných povinností. Pokiaľ ide o víťazstvo, vždy idem preteky najlepšie ako sa dá, konkurenciu som veľmi nepoznala, ale keď som na trati videla, že je možnosť vyhrať, urobila som všetko pre to, aby som prišla v čo najlepšom čase. V cieli som však si aj tak vravela, že sa to dalo ísť aj lepšie, keby som sa toľko nešetrila a nemala strach, že mi dôjdú sily.

O: Rozhodne nebolo mojím cieľom dobehnúť na prvom mieste, veď som absolvoval môj prvý sólo triatlon dlhší ako dve a pol hodiny. Za spomenutie stoja skôr pocity z bežeckej časti – ako som nevedel stáť na nohách po zosadnutí z bicykla a môj obzor vnímania bol zúžený maximálne tak na tenisky a fľašu s vodou v depe.. bolo zaujímavé vnímať ako sa stav mení po prekonávaní prvých stoviek metrov po svojich. Práve v kopcoch a na prekrásnom nízkotatranskom hrebeni boli pocity neopísateľné. Asi sa vo mne pretrhla dovtedy dobre uchovávaná nádrž energie, ktorá ma zaplavila v kopcoch, ktoré mi sedia najviac. Cieľ bol už len taká čerešnička.

Kde, kedy a prečo vznikol nápad zúčastniť sa Triathlon Attacku?

Z: Športové akcie organizované Active Planet sledujem, bola som predtým na niekoľkých behoch a vždy bola organizácia na vysokej úrovni. Keď som videla na stránke, že chystajú takýto krásny triatlon, tak som sa prihlásila hneď v novembri. Milujem preteky v horskom prostredí, takže ma to hneď chytilo.

O: V lete na Orave ako kompenzácia. V júli sme boli s priateľkou na perfektnom triatlonovom podujatí Oravaman. Svetlanka si ho zabsolvovala, ja som len mohol závidieť, lebo som sa nestihol prihlásiť. Na večernej popretekovej party sme sa pri jednom stole dali do debaty s organizátormi chystaného Attacku – Katkou a Mirom. Viac netreba nič dodať. Bol som rozhodnutý (smiech).

Keď sa obzriete naspäť, čo, resp. ktorá časť trate bola pre Vás najnáročnejšia?

Z: Priznám sa, že pre mňa bolo vyliezanie z vody vykúpením. Nie kvôli plávaniu ako takému, ale preteky som šla po dosť ťažkom páde z bicykla a nemala som úplne zregenerovanú ruku, takže som dva mesiace vôbec neplávala a aj počas pretekov to bolo cez bolesť, odplávala som to v podstate na jednej ruke. Potom to bolo prvých 30-40km cyklistiky, kým som sa dala ako-tak dokopy a začala sa cítiť dobre. Ďalej som si to už ozaj užívala.

O: Jednoznačne cyklistika, konkrétne výživné desaťkilometrové záverečné stúpanie na Srdiečko.

TA_1

Pre organizátorov to bol ešte len prvý ročník. Ako by ste ho zhodnotili?

Z: Trať je krásna, pestrá, je tam naozaj všetko. Cyklistická časť bola dobre označená a zabezpečená – na prvý ročník naozaj super. Aj bežecká trať bola dobre pripravená, občerstvovačky mali všetko, ľudia na trati boli dobre rozmiestnení. Čo by som zlepšila? Hm, štart bol mierne chaotický, nebolo jasné, či sa bude vybiehať z vody; trochu problém bolo aj ubytovanie pred pretekmi – bolo by dobré odporučiť konkrétne zariadenia, odskúšané. Po pretekoch, keď pretekár nemal zajednané ubytovanie na Srdiečku nebolo sa kde osprchovať, čo by som uvítala. Ale viem, že to je už skôr nadštandard.

O: Ja osobne som nepociťoval, že to bol ešte len prvý ročník. Nielen organizačne to mali skutočne premakané. Možno jediné, čo naznačovalo premiérovosť bola účasť pretekárov. Skôr by som poradil triatlonistom, nielen slovenským, aby neváhali a prišli si po nezabudnuteľný zážitok 20. augusta 2016.

Ak všetko pôjde podľa plánu, organizátori by chceli v horizonte piatich rokov navýšiť objemy na ironmanské (3,8 – 180 – 42) s prevýšením okolo 6 000m. Znie Vám to lákavo alebo si myslíte, že to je už veľa? Myslíte si, že takýto extrém u nás dokáže prilákať dostatočné množstvo pretekárov?

Z: Znie to síce lákavo, ale mne sa ten objem ktorý je teraz, páči. Na ironmanský objem v tomto teréne a prevýšeniach si pri mojich možnostiach tréningu netrúfam. Ale vo svete sú takéto triatlony populárne. Skôr by som uvažovala v akom termíne ho spraviť kvôli dĺžke dňa a aj aby sa nekryl s nejakými inými podobnými pretekmi. A tiež by som na takéto preteky už nepustila hocikoho, asi by som vyžadovala nejaké skúsenosti a najlepšie nejaké „kvalifikačné” kritéria.

A možno keď to uvidím v programe pretekov, tak mi to nedá a prihlásim sa a budem mať rok dopredu depresiu, či to zvládnem a budem si nadávať, čo to bol za nápad. K počtu pretekárov – myslím, že keď organizátori dokážu osloviť aj českú a poľskú klientelu, tak by sa určite pretekári našli. Pochybujem, že len zo Slovenska by to stačilo.

O: Dnes je v móde trend – včera som prvýkrát skúsil šprint triathlon, dnes som bol olympijský, zajtra teda dám toho ironmana.. pre túto nemalú skupinu ľudí to určite je veľa. Rozhodne by to však bolo obrovské lákadlo pre skúsených, možno i menej skúsených dlhotraťových triatlonistov. Takže, ak sa v dostatočnom časovom predstihu dostatočné množstvo pretekárov rozhodne pre tento extrém, prečo nie?

Tento rok ste stanovili rekordy trate. Máte v pláne vrátiť sa aj o rok a vylepšiť tieto hodnoty?

Z: Zatiaľ áno. Ak mi zdravotný stav a ostatné okolnosti umožnia pripraviť sa, určite chcem prísť. A chcem si to užiť už od štartu, už sa teším. A samozrejme, ak sa na to budem cítiť, chcem ísť lepšie. Uvidí sa, pri takýchto dlhých pretekoch je toho strašne veľa, čo sa môže stať. Tento rok to bolo dokonca bez defektu (čomu sa vzhľadom na stav trate v niektorých úsekoch čudujem). Hlavne v zdraví prísť do cieľa, to je to najdôležitejšie – všetko ostatné je bonus.

O: Určite bude v mojej snahe zlepšiť svoj osobný čas.

IMG_3349

Príprava na takýto druh pretekov je neodmysliteľná. Ako prebiehala tá Vaša? Po skúsenostiach s prvým ročníkom, zmenili by ste niečo vo svojej príprave, aby ste na tejto trati boli rýchlejší? Čo by ste poradili pretekárom, ktorý sa na tieto preteky chystajú – na čo sa majú zamerať v príprave?

Z: Snažila som sa pripravovať už od jesene, v zime iné športy, plus posilňovanie a od jari som postupne dvíhala objemy, hlavne cyklistiky. Určite je dobré odbehnúť si v príprave niekoľko horských behov v ťažšom teréne. Každý športovec je iný, ja veľa bicyklujem, beh a plávanie som si k tomu prilepila a vznikol triatlon. Môj názor je, že musíte zosadnúť z bicykla v takom stave, že ste schopný bežať. Ak niekto nemá vysedený zadok na bicykli, tak to bude mať ťažké. Prípravu asi vzhľadom na časové možnosti veľmi nezlepším. Budem sa snažiť pripraviť na viacero pretekov v sezónne a uvidí sa. Keby to bolo ideálne, tak si zaplatím trénera, nech mi nachystá prípravu. Dala by som viac času plávaniu. Teraz sa už snažím plávať technické cvičenia, potom v sezóne už nemám čas na tréning techniky, už skôr objemy a intervaly.

Myslím, že pre niekoho, kto nikdy „závodne” nešportoval v žiadnej disciplíne z triatlonu by som poradila, nech si nájde trénera. Inak je dosť možné, že bude mrhať svojím časom a trénovať prázdne kilometre. A treba začať teraz, v zime je už neskoro. Posledné, čo by som odporučila je jednoduchá vec – mať prejdenú trať ako cyklistiky, tak aj behu. Pre mňa to bola kľúčová vec. Organizátori ponúkajú prejdenie trate, treba si nájsť čas a ísť.

O: Nechcem klamať a už vôbec byť úprimný (smiech). Z môjho pohľadu však musím upozorniť, aby nikomu nenapadlo ísť si niečo dokazovať bez poriadnej prípravy! To si vysvetlí asi každý po svojom, no odporúčam každému poradiť sa v niekoľkomesačnom predstihu s niekým, kto má v nohách minimálne niekoľko polovičných ironmanov a venuje sa triatlonu viac rokov.

Dokázali by ste záujemcom Triathlon Attack pre ilustráciu porovnať s inými podobnými pretekmi?

Z: Podobné preteky poznám len Oravaman. Je to neporovnateľné, každý má svoje čaro. Treba ísť oboje. Ak nezvládnete Oravaman, na Attack ani nechoďte. Myslím, že Attack je náročnejší. Hlavne bežecká časť. Ťažší terén a to v stave únavy robí veľa.

O: Ničoho podobného a tak prekrásneho som sa ešte nezúčastnil, takže bohužiaľ nedokážem. Možno ako divák niekoľkých ročníkov Oravamanu sa prikláňam k tomuto prirovnaniu.

 

BLOG PRETEKÁROV #1

Triatlonu sa venujem už pár rokov a časom človek asi dôjde k tomu, že vyhľadáva niečo iné, ťažšie, nezvyčajnejšie. Keďže tieto preteky spoluorganizuje moja kamarátka Katka, rozhodol som sa zaradiť ho do mojej termínovky na rok 2015. Pár extrémnych závodov som už absolvoval, ale vedel som, že toto bude zas niečo iné. A bolo! Ružiná ponúkla ideálne plavecké zázemie, cyklistika viedla tomas_malateknádherným, malebným prostredím s nespočetným počtom kopcov a záverečný beh v prostredí Nízkych Tatier ponúkol nádherné výhľady a vyplavovanie dostatočného množstva endorfínov, ktoré človeka ženú tento krásny závod dokončiť. Pred tým, ako sa začneme zapájať do lotérií na zahraničné preteky za veľké balíky, určite stojí za povšimnutie tento domáci podnik, ktorý je síce mladý, ale má čo ponúknuť a má veľký potenciál do budúcna.

Tomáš Malátek 

BLOG PRETEKÁROV #2

Ak by som to mal zhrnúť do jednej vety, tak by som napísal: „Rozpaky a obavy pred štartom, vystrieda bolesť a miestami utrpenie behom pretekov, ale napokon obrovská radosť v cieli dáva zabudnúť všetkým útrapám a je opojne povznášajúca“. K tomuto podujatiu ma priviedol kamarát, s ktorým už pár sezón pretekáme na Oravamane. V skutočnosti, v mojom podaní sa o pretekaní nedá hovoriť. Chodievam si to skôr užiť, aj keď to miestami veľmi bolí. Popravde, je nás šesť, ktorí takto spolu pretekáme.

Rozhodnutie ísť Attack prišlo tuším ešte v endorfínovom opojení po Oravamane 2014, kedy som mal veľmi dobrú formu (smiech). S registráciou nebol problém, keďže išlo o prvý ročník niečoho nového a zatiaľ ešte nepreskúmaného. Ušlo sa mi štartovné číslo 2. Je to len číslo, ale akosi som pociťoval zodpovednosť. Zodpovednosť prísť do cieľa a obhájiť pozíciu. Aj keď štartovné pole bolo komornejšie, bolo mi jasné, že pozíciu neobhájim.

Noc pred štartom som skoro vôbec nespal, a keď, tak len chvíľu. Predštartovná nervozita? Možno som mal trošku obavy, ako to odplávam (plávanie je moja najslabšia disciplína), ale inak som nemal dôvod byť nervózny. Išiel som si to tam predsa užiť. To skôr DJ z neďalekej diskotéky do tretej rána púšťal nejaké pecky.. Preklínal som ho, a potom neskôr aj seba, že som si nezobral štuple do uší..

Ráno pred štartom bolo chladné. Ľudia sa dožadovali neoprénov. Ale ako sa neskôr ukázalo, rozhodnutie organizátorov nepoužiť neoprény bolo správne. Voda bola teplá a plávalo sa mi veľmi dobre. Nechcel som to hneď na začiatku prepáliť, a tak som išiel na pohodu. Začiatok cyklistiky bol strašný. Asfalt bol veľmi rozbitý. Neskôr sa to zlepšilo a z cyklistiky sa stala najkrajšia disciplína. Užíval som si to. Ideálne počasie a krásne scenérie. S pribúdajúcimi kilometrami začali ubúdať sily a to na mňa čakal ešte beh. Posledný výšľap na Srdiečko ma dokonale preveril. Z bicykla som, pred čiarou depa, nezoskakoval ale spadol (smiech).

V depe som sa nijako neponáhľal. Po približne piatich minútach som vlažnou chôdzou vyrazil na poslednú časť. Až ku Kosodrevine som kráčal a prenastavoval nohy na iný štýl pohybu. Terén od Kosky sa jemne narovnal a rozbehlo sa to. No únava sa čoskoro opäť ozvala, a tak sa beh striedal s chôdzou. Na začiatku som kráčal len strmé úseky, no neskôr som do chôdze prechádzal aj na „rovine“.  Po Oravamane som si myslel, že ma už nič neprekvapí. No veľmi som sa mýlil. Prosto mi nohy vypli a pre mňa sa stal beh utrpením. Tým sa aj rozplynul môj cieľ v podobe 9h od štartu.

Konečný čas 10h 17m a obrovská radosť, že už to mám za sebou. Na otázku slečny pred kamerou, či prídem aj budúci rok, som chvíľu váhal s odpoveďou. No ak sa nestane niečo, čo mi štart znemožní, tak prídem veľmi rád. Boli to veľmi krásne preteky, ktoré, ako organizátor sľuboval, preverili kondíciu každého pretekára na trati.

Zhodnotenie:
Na to, že išlo o prvý ročník, boli preteky veľmi dobre zorganizovaný. Krásna trať, ktorú by som karol_sebestanemenil. Za to, že asfalt našich ciest vyzerá tak, ako vyzerá, organizátori nemôžu.. Môj posledný postreh patrí článku o pripravovaných časových limitoch, ktorý som nedávno čítal. Bol by som veľmi sklamaný, keby sa z týchto horských pretekov stala akcia len pre triatlonovú elitu.

Karol Šebesta

TA_2

BLOG PRETEKÁROV #3

Môj šport číslo jeden je horská cyklistika. S triatlonom som začala pred 4 rokmi, najprv kros triatlonom. Potom som sa dala nahovoriť na tieto hybridné triatlony s cestnou cyklistikou a horským behom. Šport je však pre mňa stále iba hobby – vyjsť si na bike, zabehať si so psom, zaplávať si ráno pred prácou.

Tento rok ma zaujal Triathlon Attack. Vzdialenosti a prevýšenia boli pre mňa nepredstaviteľné, Tatraman z predchádzajúceho roku, či Oravaman tento rok sa mi už zdali na hranici mojich síl. Avšak nechala som sa zlákať na lokalitu, kde sa podujatie uskutočňovalo, keďže Horehronie a Nízke Tatry sú moje srdcovky.

Ešte pár dní pred pretekmi som nebola presvedčená, či to skúsim. Preto som sa prihlásila až v piatok na mieste. V prvom rade ma milo prekvapila organizácia, príjemná priateľská, až rodinná atmosféra. Musím sa priznať, že mám radšej menšie preteky – sú osobnejšie a pohodovejšie. Prvé prekvapenie – nebudú sa používať neoprény, keďže voda má 26 (!) stupňov. Nevedela som si ani predstaviť jazero s 26 stupňovou vodou. U nás máme 26 stupňov horko-ťažko v krytej plavárni. Ale bolo to tak. Plávanie bolo napriek rannému chladnému počasiu výborné.

Cyklistika bola náročná, dlhá, ale krásna. Rudohorie ponúkalo nádherné výhľady, okolie Hriňovej a Sihly bolo neskutočné. Trať bola výborne značená, občerstvenie prišlo akurát vhod. Priebežne ma sprevádzali sprievodné motorky a autá organizátorov – starali sa o nás veľmi. Záverečný výstup na Srdiečko bol nekonečný. Konečne depo a konečne odopínam tretry.

14:47. Dve minúty po stop time. Nemohla som tomu uveriť. Naveľa-naveľa sa hlavný organizátor nechal prehovoriť a podmienečne ma ako poslednú púšťa hore. Zapájam všetky sily a bežím na Kosodrevinu. Tam na občerstvovačke mením nastavenie mysle z „prežijem“ na „užívam si – bežím“ (smiech). Začína absolútny highlight preteku. Výhľad v Krížskom sedle mi dodáva endorfíny. Smejem sa, fotím sa s ľuďmi na občerstvovačke. Povzbudená obehnutím dvoch pretekárov s úsmevom míňam záchranárov na hrebeni. Na Chopku ma čaká kámoška s mojím verným psom, dodajú mi potrebnú psychickú podporu na posledné kilometre, milé tváre z Kamienky dodávajú zase čaj a jedlo. Nikdy by som si ani nepomyslela, že raz budem bežať po hrebeni Chopka.

Cieľ. 12 hodín 7 minút. Cítim sa ako keby som dobehla prvá. Objatia s priateľmi, ostatnými pretekármi. Obrovské víťazstvo pre každého z nás, víťazstvo na sebou samým. A tá sprcha po!! (smiech) Už len pre ňu to stojí za to.

Na záver. Nebolo to ľahké. Ak som si predtým niekedy myslela, že siaham na dno síl, bola som vtedy ešte len niekde v dvoch tretinách. Bol to najnáročnejší a zároveň najkrajší triatlon, akého som sa kedy zúčastnila. Je však úžasné, že ho zvládne aj človek z kategórie hobby, hoci aj na chvoste poradia. Slovensko je nádherné, a ešte krajšie zo sedla bicykla či v bežeckých teniskách. Ako bonus – nová kamarátka, rovnaká krvná skupina, rovnaké záľuby, rovnaké aktivity. Na nezaplatenie.. Obrovské uznanie organizátorom za výbornú starostlivosť a pohodu, ktorú nám pripravili. A bunda, ktorú som si z pretekov priniesla, je moje najcennejšie oblečenie, čo mám.

Čo bolo naj?

  1. Bezkonkurenčná trať pretekov,
  2. Atmosféra, ľudia a noví priatelia,anna_havranova3
  3. Osobné víťazstvo – to, že som to dokázala, hoci to už na to nevyzeralo.

Anna Havranová

TA_3

BLOG PRETEKÁROV #4

Myslím, že myšlienka účasti na Attacku ma živila približne od februára 2015. No moje sily, tréning a voľný čas som venoval príprave na júlový prestížny triatlon na Orave. Po jeho absolvovaní a po povinnom psychickom a fyzickom oddychu (rozumej – musel som dobehnúť pracovné termíny) som hľadal výzvu na druhú časť sezóny. Rozhodoval som sa medzi ulratrailom v Tatrách a práve Attackom.

22.8. som sa s mojou podporou (manželkou) ocitol nie vo Vysokých Tatrách, ale pri vodnej ploche Ružiná, odkiaľ toto dobrodružstvo štartovalo. Moje rozhodnutie, zúčastniť sa „Srdiečka“ (naše krycie heslo pre podujatie) pramenilo z veľkého záujmu o spoznanie tohto kraja a hlavne z toho, že naše nohy (aj napriek veľkému počtu hodín v slovenskej prírode) nespoznali tvrdosť kamenných chodníčkov Nízkych Tatier. Samotné preteky boli pre mňa „očistcom“ a zároveň jedným zo životných zážitkov. Plávanie na podobných podujatiach je len rozcvičením pred dlhými hodinami v sedle a behom v horách. Platilo to aj na tomto mieste. Plávalo sa výborne, zázemie danej časti triatlonu je dokonalé – počnúc čistotou vody, bezpečného dna, až po úplnú bezkolíznosť s komunikáciami a turizmom. Po nasadnutí na bicykel mi pár minút trvalo, kým som svoje telo adaptoval na zmenu klímy: teplota vzduchu 9°C, teplota vody 22°C.

Cyklistická časť bola aj napriek danej lokalite neskutočne ťažká. Z môjho pohľadu horského cyklistu, ktorý absolvoval Alpentour, Salzkammerghut Trophy, MTB Trophy, etapák Horal a desiatky iných náročných horských maratónov v priebehu 12 rokov, radím cyklistickú časť za jednu z najťažších. S odstupom času musím uznať, že Oravaman dostal minimálne rovnako náročnú konkurenciu. Rivality sa však neobávam – organizátori oboch podujatí sú veľmi dobrí priatelia.

Pravdepodobne tu nešlo len o nastúpané metre pri Čiernom Balogu, či úplná nemohúcnosť pri záverečných kilometroch stúpania na Srdiečko, ale aj rozmanitosť, členitosť a množstvo krátkych prudkých stúpaní v úvodných 40 kilometroch. Táto časť cyklistiky bola u mňa z taktického pohľadu jednoznačne nezvládnutá. Tieto sily mi chýbali pri záverečnom výšľape na Srdiečko. A ten je kapitolou samou o sebe (2x som zišiel z bicykla) a do druhého depa som prišiel vyčerpaný nielen fyzicky, ale aj psychicky. Na druhej strane, je pravda, že cyklistika bola pre mňa neznalého v danom kraji svojím spôsobom krásna, rozmanitá a hlavne jedinečná! Nuž, je len mojou chybou, že som sa nezúčastnil ani jedného tréningu avizovaného na webe organizátora..

Ale to, na čo som sa tešil, aj napriek trápeniu na trati cyklistiky, bol záverečný beh hrebeňom Nízkych Tatier a som rád, že toto očakávanie sa premenilo na radosť, ktorú vie pochopiť len športovec športujúci dušou a srdcom – po 4 hodinách pretekania. Až na pár metrov bola celá bežecká časť „behavá“ vo vysokohorskom prostredí s nezabudnuteľnými výhľadmi, trailami a povzbudzujúcimi turistami. Jednoducho moje trailové srdce zaplesalo.. Dobeh naspäť k zázemiu – do depa dva pri hoteli Srdiečko, bolo len čerešničkou na torte. Zabudol som na akékoľvek trápenie v cyklistike, predošlú pracovnú únavu.. na všetko.. Letel som (aj keď v stave v akom sa organizmus nachádzal je ťažké rozlíšiť skutočnosť, bolesť, únavu, hukot rapkáča na Chopku..), predbiehal som pretekárov, vysmiaty pozdravoval každého z dobrovoľníkov, i moje druhé ja, ktoré mi bežalo oproti a so mnou bežalo až do cieľa – nestretol som halucinácie, ale manželku s kolou (smiech)..

Bodku za veľkolepým predstavením prvého ročníka Attacku bol spoločenský raut s posedením, vyhlasovaním výsledkov, tomboly, hudbou.. Na tomto mieste chcem apelovať na každého z organizátorov, ktorý organizujú takéto typy podujatí (niekoľkohodinové športovo-dobrodružné zážitky), aby sa snažili vytvoriť veľkú-malú rodinu z účastníkov a ich doprovodu nielen pri vyhlásení výsledkov, ale v priebehu celého konania podujatia (častokrát 2-3 dňové). Tu vznikajú nové priateľstvá a smelé plány typu „Tak o rok na tomto mieste!“

Záverom chcem vyjadriť poklonu organizátorskému tímu, ktorý aj napriek 1.ročníku podujatie zvládli nadštandardne: zázemie prezentácie a večernej rozpravy na nádvorí hradu, štart na Ružinej,peter_kasman priebeh cyklistickej časti – absolútne bezkolízne prechody nespočetným množstvom dedín, miest a križovatiek (v Brezne som bol, ako obrnené vozidlo pultu centrálnej ochrany), zázemie občerstvovacích staníc aj v oboch depách a maximálne zabezpečenie počas celej bežeckej časti. Samozrejme chybičky sa našli, ale svedomie mi nedovolí ich spomínať, pretože boli zanedbateľné vzhľadom na jedinečnosť prostredia, náročnosť organizácie a skoro žiadnym skúsenostiam s triatlonom v takom veľkom meradle!

Peter Kasman 

PARAMETRE JEDNOTLIVÝCH TRIATLONOVÝCH DISCIPLÍN:

Plávanie – 2,1 km (štart z divínskej strany priehrady Ružiná)

Cyklistika – 125 km a prevýšenie 2 800 m (Ružiná – Divín – Budiná – pred Starou Hutou odbočia na Slatinské Lazy – Vígľaš – Dúbravy – Detva – Skliarovo – Hriňová – Lom nad Rimavicou – Čierny Balog – Brezno – Mýto pod Ďumbierom – Bystrá – Srdiečko)

Beh –  23 km a prevýšenie 1 100 m (Srdiečko – Kosodrevina – traverzovou cestičkou do Krížskeho sedla – hrebeňovkou na Chopok smerom na Ďumbier – opäť na Kosodrevinu – Srdiečko) 

Photo Credit: archív Triathlon Attack, X3me.eu

Powered by themekiller.com anime4online.com animextoon.com apk4phone.com tengag.com moviekillers.com